Tak znie názov súťaže na krajskej úrovni, do ktorej sa naši žiaci zapojili, ale aj postoj, ku ktorému ich vedieme počas výchovno-vzdelávacieho procesu.
O tom, ako sa nám to darí, sa môžete presvedčiť vo výbere z próz, básní a modlitieb z pera našich žiakov.
Práce z výtvarnej časti súťaže odzrkadľujú krehkosť života, lásku a úctu k starým rodičom, ale i spolupatričnosť a celistvosť rodiny a celých generácií.
„…Čo by som si mohla viac priať,
ako milujúcich starých rodičov mať.
Babka, dedko môj,
navždy ostanete v srdiečku mojom.
Ľúbim Vás najviac ako viem
a keď sa stretneme…
Objatie Vám prinesiem…“ (Moji drahí, Miroslava Boldišová, 7.C)
„…Ďakujem Bože za lásku mojich starkých,
za to, že ich mám.
Ďakujem, že ich srdcia patria Tebe
a že sa raz s nimi stretnem u Teba v nebesiach…“ (Modlitba za starých rodičov, Filip Guťan, 7.C)
„…Cesto na koláč zamiesené,
kakao je pripravené,
vytiahnuť stolové hry.
Dedko, si pripravený na prehry?
Prechádzky v lesíku
vytiahneme von aj maminku.
Po prechádzke historky z mladosti,
to sú chvíle plné radosti…“ (Poklad, Vladimíra Pašková, 9.C)
„…Viem, že nie je všetko navždy,
no pokiaľ ich tu mám,
ďakujem im za každý moment,
čo s nimi prežívam.
Čas plynie príliš rýchlo,
nestíham to vnímať,
raz všetko aj tak pominie,
len o nich budem snívať…“ (Ďakujem, Chiara Raksányiová, 9.C)
„… Prečo starký mám znať piesne dávne?
A prečo len ony sú piesne pravé?
Postoj, pohov prosím trochu,
len si zotriem slzy v mojom oku…“ (Viktor Hrabina, 6.C)
„Naši starí rodičia sú ako tie stromy,
plné múdrosti, lásky a spomienok.
Aj my buďme ako oni.“
(Zázrak života, Simona Sedliaková, 7.D)
„…Stále netuším, prečo sú naši starkí, akí sú, ale ani nechcem, aby to bolo inak, lebo potom by to neboli oni. Zrejme to bude jedna z tých vecí, ktoré proste sú, hocijako sa ich snažíme zmeniť.“ (Moji starkí, Zoja Tužinská, 7.D)
„Naši starkí si zaslúžia veľa úcty, preto by sme im mali pomáhať. Koniec koncov, oni vždy pomohli nám. Vždy sme sa s nimi vedeli porozprávať. Oni si nás pozorne vypočuli, a keď sme chceli zase počúvať my, tak nám vedeli porozprávať plno šťastných aj smutných príbehov zo svojho života. Počas svojho života toho nielen veľa zažili, ale sa aj veľa naučili. Preto nám takmer vždy vedia poradiť. Či je to s úlohami do školy, alebo s každodennými problémami, ich rady sú na nezaplatenie. Poznajú plno receptov na sladké koláčiky, štrúdle, zákusky, torty či malé maškrty, ale aj na slané jedlá, ako sú rôzne polievky, guláše, rezne, hríby, vyprážané dobroty či zdravšie zeleninové pochúťky. Ich jedlá sú výborné. Tajomstvo spočíva v tom, že sa držia pôvodného receptu a nenahrádzajú rôzne ingrediencie všelijakými zdravšími alternatívami…
Verím, že väčšina ľudí má nádherné spomienky so svojimi starými rodičmi, a aj preto si starých ľudí vážia. Často nám starší ľudia môžu prísť otravní, ale musíme si uvedomiť, že sa narodili v inej dobe, a že toho veľa prežili. Starkých by sme si mali vážiť, pomáhať im v ľahkých i ťažkých chvíľach a prejaviť im lásku a pozornosť.“ (Naši druhí rodičia, Matias Kucmin, 7.D)
„…Ak ste sa dostali na koniec tohto príbehu tak, prosím, choďte za vašimi starými rodičmi, dajte im veľkú pusu a povedzte im veľké ďakujem.“ (Poďakovanie, Eva Pálová, 7.D)
Mgr. Renata Trungelová
Andrea Molnárová, 9B 
Nicolas Chukwuka, 9B 
Simona Blašková, 9B 
Nina Tužinská, 9B
Karolína Tóthová, 9B 
Samuel Borčin, 6B 
Tália Chmelová, 9B 
Tamarka Szabová, 4B