17. októbra sa triedy 8.B, 8.C a 8.D vybrali po stopách Maríny Pischlovej. Ráno sme nasadli do luxusného VIP autobusu, v ktorom sme my, baby z 8.D, spríjemnili cestu do Banskej Štiavnice spevom.
Prvá zastávka sa s nami hrala schovávačku. Aby sme sa dopracovali k hrobu Maríny, museli sme prehľadať až 4 cintoríny. Unikátny hrob sa skrýval za stromom so srdcom, ktorý označoval nehynúcu lásku Andreja Sládkoviča. Pri hrobe sme zarecitovali aj niekoľko strof básne Marína.
Na lavičkách zaľúbencov sme si vypočuli najslávnejšie verše Sládkovičovej básne. Pofotili sme sa aj na námestí pod sochou Svätej Trojice. Ani sme si neoddýchli a už sme kráčali do Banky lásky. Bola nám položená otázka „čo je láska?“ Všetci sme sa zamysleli, no odpoveď sme nepoznali. Prvý bod prehliadky bola izba Maríny, kde sme si vypočuli jej unikátnu hru na klavíri. Tam sme videli pohyblivé obrazy zobrazujúce rozhovor medzi Andrejom, Marínou, jej mamou a jej manželom. Uvedomili sme si, čo viedlo Sládkoviča k napísaniu najdlhšej ľúbostnej básne na svete. V múzeu sa nachádzal aj rukopis a prvý výtlačok básne. Pani sprievodkyňa nás zaviedla do banky lásky, kde si ľudia z celého svet môžu uložiť čokoľvek, čo je im srdcu blízke. Po veľmi zaujímavej prehliadke sme si mohli kúpiť aj nejaký suvenír. Šokoval nás láskomer, ktorý odmeral našu vzájomnú lásku.
Na záver exkurzie sme mali rozchod, kde sme sa i vybrali do všetkých kútov štiavnického námestia. Pizzeria a prekvapivo aj zmrzlináreň boli populárnou destináciou žiakov. Pani učiteľky sa zohriali pri chutnej káve. Všetci sme boli sklamaní, že už musíme ísť domov. Avšak cesta domov nám to všetko vynahradila.
Zojka, Evka, 8.D
