16. mája, v pekné slnečné ráno, sme nasadli do autobusu a vydali sa na cestu na sever. Naším cieľom bol Osvienčim, kde sa nachádza najväčší nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz – Birkenau. Cesta bola najprv plná zábavy ako na každom výlete. Postupne sa však menila, keď sme sledovali príbeh o diktátorovi Adolfovi Hitlerovi. Film nám pripomenul udalosti, ktoré viedli k holokaustu a k vzniku miesta, kam sme teraz smerovali.
Po siedmich hodinách cesty sme zastavili pred bránou múzea Auschwitz 1. Po prechode cez kontroly sme dostali slúchadlá, vďaka ktorým sme mohli počuť sprievodcu aj na väčšiu vzdialenosť. Naša exkurzia sa mohla začať.
Keď sme prechádzali chodbami barakov, na stenách viseli fotografie prvých obetí Holokaustu. Sprievodca nám rozprával príbehy a osudy mnohých ľudí, starších i mladých, ktorí prišli s kuframi, nevediac, že sa k svojmu menu na kufri už nevrátia. Vo vitrínach ostali po nich tony vlasov, oblečenia, topánok, protéz… a plechovky z Cyklonu B.
Sekcia, ktorá sa týkala detí, sa nás však dotkla najviac predovšetkým neľudským zaobchádzaním s ich nevinnými životmi. Všetko to ich malé oblečenie, kabátiky, košieľky, pyžamká…
Našu prehliadku v Auschwitzi sme zakončili v baraku 11, v kobkách, kde boli väzni mučení. Ich tragický osud pripomína pamätná stena na nádvorí, kde boli popravovaní.
Keďže Auschwitz má aj druhú časť, ktorá je od neho vzdialená 4 km, naša ďalšia cesta smerovala práve tam. V Birkenau- pracovnom a vyhladzovacom tábore – sme sa ocitli na rampe, kam po železnici všetkých privážali a kde prebiehali selekcie. Prešli sme na koniec tábora, kde stoja zvyšky plynovej komory a pamätník s nápismi v rôznych jazykoch, vybudovaný na mieste zbúraného krematória. Neďaleko stál barak takzvanej „Kanady“, ktorý tak pomenovali samotní väzni preto, že tam bola hojnosť zásob z transportov, po akej všetci túžili.
Naspäť sme prechádzali len cez ženský sektor, pretože ten mužský bol už skoro kompletne zničený. Vošli sme aj do barakov, kde väzenkyne bývali… no nebol to pekný pohľad. Tábor sme opúšťali so stiesnenými pocitmi…
…ale tento výlet nám dal veľa, od nových informácii, cez poučenie, až po uvedomenie si všetkého, čo si máme vážiť a čomu sa tešiť.
Trebárs peknému slnečnému ránu cestou na výlet…
Lenka Ilavská a Lea Tabernausová, 9.C
